Vaše otázky
11. Zdravotné rizika u šteniat
12. Nádory mliečnej žľazy u súk
1.Veterinári u nás i v zahraničí tento zákrok jednoznačne odporúčajú u všetkých súk, s ktorými majiteľ už nepočíta do ďalšieho chovu. Pri kastrácii ide o pomerne jednoduchý chirurgický zákrok, z ktorého nemusia mať majitelia zvierat prakticky žiadne obavy.
2.Predíde sa tým nie len spomínaným problémom s nechceným potomstvom, ale i rade rôznych zdravotných problémov, a to nie len v gynekologickej oblasti.
3.Odstránením maternice pri kastrácii predídeme zápalovým a nádorovým zmenám, ktoré sú v poslednej dobe, predovšetkým na maternici súk, čím ďalej tým častejšie.
4.Odstránením vaječníkov tak eliminujeme možné nepriaznivé hormonálne vplyvy, ktoré tieto orgány na organizmus môžu mať.
5.U súk trpiacich na tzv. falošnú graviditu ustanú po kastrácii akékoľvek problémy spojené s touto zdravotnou poruchou. Najväčší význam má predovšetkým prerušenie nežiaducej tvorby mlieka, ktoré inak pri opakovaných falošných graviditách často vedie k zápalom mliečnej žľazy a vo vyššom veku i k jej nádorovým zmenám.
6.Kastráciou sa môžu u zvierat vyriešiť i niektoré kožné problémy spôsobené poruchami tvorby pohlavných hormónov.
7.Okrem iného sa odstránením vaječníkov preruší opakovanie pohlavného cyklu, takže sa suky prestanú ,,hárať,,, nedochádza ku špineniu ani k sprievodným zmenám v chovaní v tomto nepríjemnom období.
8.Je nutné taktiež zdôrazniť, že po prekonanej kastrácii zviera po psychické stránke nijak netrpí. Jedinou zmenou v chovaní môže byť určité skľudnenie a väčšia ovládateľnosť, v niektorých prípadoch však až pohodlnosť alebo lenivosť. Preto je potrebné také zviera dostatočne zamestnávať a chodiť s ním na prechádzky. Rovnako tak je potrebné dodržiavať primeraný kŕmny režim, i preto že kastrované zvieratá by mohli mať tendenciu k obezite.
9.V žiadnom prípade sa nemení citový vzťah k človeku ani k ostatným zvieratám. Pre nich prestáva byť kastrované zviera iba sexuálnym objektom a na hierarchickom rebríčku sa dostáva akoby do pozície nedospelého jedince. S kastráciou sa nemenia ani lovecké pudy.
10.Jediný známy zdravotný problém, ktorý sa môže vo vyšším veku vyskytnúť u niektorých kastrovaných súk, je zhoršená funkcia zvierača močového mechúra, čo môže mať za následok nepríjemne samovoľné pomočovanie. Táto zdravotná porucha sa však dá u postihnutých súk úspešne liečiť.
5 dôvodov kastrácie mačky (KOCÚRA)
1.Už polročná mačka môže zabreznúť a ostať gravidná. Môže mať až tri vrhy za rok, každý po 5 až 6 mačatách. To znamená, že každým rokom je potrebné nájsť až 18 nových domovov pre mačatá jednej mačky.
2.Kastrácia nie je príčinou obezity mačiek. Lenže nadbytočné prekrmovanie kastrovanej mačky vedie k nezdravému tlstnutiu. Vykastrované mačky nestratia schopnosť loviť myši. Držia sa blízko domova, tam sa cítia byť v bezpečí. Sú taktiež prítulnejšie.
3.Nevykastrovaný kocúr si značkuje svoje územie silne páchnucou močou. Značkovať bude jak v dome, tak i vonku na záhrade. Často zmizne na celé týždne a vráti sa poranený, niekedy s infikovanými ranami. Väčšina mačiek, ktoré skončia pod kolesami aut, sú nevykastrovaní kocúri ! Najviac mačacieho kriku majú taktiež na svedomí nevykastrovaní kocúri.
4.Nie je nutné, aby mačka mala pred kastráciou aspoň jeden vrh mačiat. Z čisté finančného pohľadu je nákladnejšie gravidnú mačku a potom i mačatá kŕmiť, než zaplatiť za kastráciu.
5.Feline imunodeficiency virus (FIV) a leukémia mačiek sú pre mačky nebezpečné nákazy, ktoré ohrozujú ich život. Sú prenášané slinami. Keď sa mačky bijú, možnosť prenosu nákazy je väčšia. Vykastrované mačky sa až tak netúlajú, nebránia svoje územie a nebijú sa s ostatnými mačkami. Preto pravdepodobnosť poranenia a prenosu infekcie slinami je minimálna.
Očkovanie (vakcinácia) je jedným zo základných bodov pri ochrane zdravotného stavu psov a mačiek. Jedná sa o opakované „trénovanie“ imunitného systému, ktorý je potom schopný aktívne sa brániť infekčným chorobám ktoré sú vo vakcíne obsiahnuté. Vzhľadom k tomu, že pomerne často dochádza k hrubým chybám vo vakcinačnej schéme, prinášame Vám informácie, ktoré by mali pomôcť tieto chyby odstrániť. U psa by prvé očkovanie malo byť uskutočnené medzi šiestym až ôsmym týždňom veku. Do tejto doby je šteňa chránené protilátkami, ktoré dostane z kolostra (mledziva), čo je mlieko suky prvé tri dni po pôrode.
Iba u zvlášť ohrozených jedincov ( hromadné chovy, zlá hygiena, úhyn matky, nemožnosť dojčenia alebo nekvalitné mlieko, atd.) je možné šteňatám aplikovať priamo protilátky ktoré sú podobné tým, ktoré za normálnych okolností prijíma materským mliekom. Pri očkovaní sa šteňaťu aplikujú oslabení a upravení pôvodcovia danej infekčnej choroby, ktorí nemôžu spôsobiť klinické ochorenie. Na nich reaguje imunitní systém, ktorý si ich ukladá do pamäti a potom je schopný proti nim vytvoriť protilátky a tým úspešne čeliť prípadnej infekcii. Pri prvom podaní vakcíny(tzn. u šteňaťa, prípadne u dospelého psa, ktorý nebol nikdy očkovaný alebo u ktorého interval medzi jednotlivými očkovaniami prekročil jeden a pol roku) reaguje imunitný systém tvorbou protilátok iba čiastočne a preto je nevyhnutne nutné previesť preočkovanie, ktoré zvýši hladinu vznikajúcich protilátok na ochrannú úroveň. Doba medzi prvou vakcináciou a revakcináciou by nemala presiahnuť jeden mesiac. Udržiavacia očkovanie sa tak opakuje jeden krát za rok.
U šteniat je situácia trocha komplikovanejšia a schéma používaná naším pracoviskom je uvedená v nasledujúcej tabuľke.
| Vek | Ochorenie | |
| 1.vakcinácia | 6-8 týždňov | Psinka, Parvoviróza (krvavá hnačka), Infekčná hepatitída (zápal pečene), Infekčná lyryngotracheitída (kašel) , Koronaviróza (hnačka) |
| 2.vakcinácia | 10-12 týždňov | dtto + Leptospiróza |
| 3.vakcinácia | 14-16 týždňov | dtto +Leptospiróza + Besnota |
| 4.vakcinácia | v roku veku | viď 3.vakcinácia |
Potom vždy jedenkrát za rok
Vzhľadom k tomu, že sa v súčasnej dobe stretávame s vyšším výskytom Lymskej boreliózy, odporúčame zaradiť do vakcinačnej schémy i toto očkovanie, ktoré podľa našich skúseností zaisťuje dostatočnú ochranu proti infekcii.
Očkovanie proti tetanu odporúčame iba zvieratám pri zvýšenom riziku kontaktu s možnou infekciou, ako sú pracovní (psi- záchranári) a lovecké plemena.
Lymská borelióza je závažné bakteriálne ochorenie ľudí i zvierat. Vo veterinárnej praxi sa s ním najčastejšie stretávame u psov. Klinické príznaky u psov sú podobné ako v humánnej medicíne. Patria medzi nich apatia, nechutenstvo, horúčka, zväčšené lymfatické uzliny, kožné zmeny (u ľudí vo forme plošných červenavých ložísk), bolesti kĺbov, vzácnejšie taktiež poškodenie srdca, obličiek a nervového systému (kŕče, agresivita, zmena chovania).Niektoré príznaky u psov však nie sú, predovšetkým na začiatku ochorenia, príliš zjavné. S charakteristickými kožnými zmenami sa u psov takmer vôbec nestretávame. Najčastejším príznakom boreliózy u psov tak býva nechuť k pohybu alebo krívanie na jednu či viac končatín. Pokiaľ sa ochorenie zavčas rozpozná, dá sa úspešne liečiť aplikáciou antibiotík, ktorá však musí byť podávaná dlhodobo (jeden až niekoľko mesiacov). V prípade, že borelióza prejde do chronickej fázy, zanecháva na pacientovi trvalé následky, najčastejšie vo forme chronických zápalov kĺbov a trvalého krívania.
Lymská borelióza je ochorenie, ktoré sa v našich podmienkach bežne môže vyskytnúť a s postupným otepľovaním počet nakazených jedincov pribúda. Zdrojom nákazy pre psy sú infikované kliešte. Chorý pes našťastie nemôže nakaziť iné zvieratá ani človeka. K nákaze človeka však môže dôjsť, keď majiteľ holou rukou vyťahuje psovi kliešťa. V oblastiach výskytu boreliózy je najúčinnejšou metódou boja s nákazou očkovanie psov.
Najideálnejším obdobím, kedy zaradiť očkovanie boreliózy do vakcinačnej schémy, je zima a prechod do jarného obdobia tzn. pred začiatkom sezóny výskytu kliešťov. V prvom roku sa prevádza očkovanie dvakrát v rozmedzí troch týždňov. Následná vakcinácia sa prevádza jedenkrát ročne.
Základná zdravotná starostlivosť o šteňa
odčervenie :
- prvý krát 2. týždeň veku
- opakovať každých 14 dní do 3 mesiacov
- tak opakovať každý mesiac až do pol roku veku
- zdravého dospelého psa 2- 4 x ročne
očkovanie :
- 6. týždeň
- 9. týždeň
- 12. týždeň
- rok veku
- tak celý život každoročne opakovať
program proti blchám
- začať hneď od raného veku
- lepšie je používať spreje alebo pipety s dlhodobým účinkom, ktoré sa aplikujú na kožu, u starších sú vhodné i kvalitné obojky
- nie je vhodné používať protiparazitárne šampóny
upozornenie : - blcha je medzihostiteľ pásomnice
- blcha má zložitý vývojový cyklus, ktorý prebieha v prostredí ( napr. v kobercoch dlhodobo prežívajú neaktívne larválne štádia )
- najčastejšie alergie psov a mačiek sú na blšie uhryznutie (sliny bĺch)
- častým škrabaním sa narušuje koža a vzniká jej podráždenie a zápal ( liečba dermatitid – zápalov kože je dlhodobá, alergia je väčšinou trvalá )
- malé šteňa nie je vhodné kúpať , pokiaľ sa nejedná o kúpele liečebné
dobre kŕmiť
- odporúčame navykať šteňa postupne na kvalitnú granulovanou stravu výber značky kŕmenia odporúčame konzultovať s veterinárom
výhodou granúl je :
- vysoká kvalita, minerálna a energetická vyváženosť
- možnosť veľmi presného dávkovania vzhľadom k veku a hmotnosti
- úspora času pre ľahkú a pohodlnú prípravu
- vždy dostatok vody !
Aby bola strava šteňaťa pestrejšia, nie je chybou pridávať k základu granúl napr. biely jogurt, smotanový krém, polievkový vývar, varenú alebo nastrúhanú mrkvu apod. Považujeme za nevhodné striedať kŕmenie granulami a konzervami alebo varenou stravou. Aj preto že nie možné tak presne zistiť energetický príjem a zmenou stravy jednoznačne dochádza k nevyváženému zloženiu črevných baktérií. Následkom sú patologické kvasné procesy a väčšie riziko vzniku dieteticky podmienených hnačiek. Rovnako považujeme za nevhodné pridávať väčšie množstvo tvarohu, ktorý obsahuje príliš vysoký podiel bielkovín a vápniku. V kvalitných granulách je vápniku dostatok a pomer s fosforom a ostatnými dôležitými prvkami je optimálne vyvážený. Prebytok škodí rovnako ako nedostatok. Niektoré šteňatá horšie znášajú kravské mlieko. Pokiaľ vzniká po ňom pravidelne hnačka, tak je lepšie ho nepodávať, pokiaľ to nie je pre odrastené šteňa nevyhnutne nutné.
Zubný Kameň – NENÁPADNÝ ZABIJÁK
Zo zubným kameňom sa mnohí z Vás už zrejme stretli u Vášho zverenca, ale iba malá časť chovateľov tuší ako nebezpečný tento problém môže byť.
Zubný kameň, rovnako ako u ľudí je s najväčšou pravdepodobnosťou civilizačnou chorobou, ktorá sa objavila so zmenou stravovacích návykov, diét a frekvenciou kŕmenia. Najrizikovejšou skupinou sú malé a stredne veľké plemena psov.
Zubný kameň vzniká zo zubného plaku, táto mäkká hmota sa formuje z krmiva, slín, epitelií a baktérii dutiny ústnej. Zubný plak veľmi ľahko priľne k sklovine zubu a pod vplyvom minerálií slín sa transformuje na mineralizovaný zubný kameň.
Niekoľko dôvodov prečo nám a Vaším zverencom prekáža zubný kameň:
1. ESTETICKÝ
Existuje asi iba málo majiteľov, ktorí by sa chceli pochváliť s exkluzívnym kameňolomom a nezabudnuteľným zápachom pochádzajúcim z tlamy svojho miláčika.
2. PARODONTITIDA
Toto je asi jeden z najzávažnejších problémov. Baktérie obsiahnuté v zubnom plaku či kameni sú vo veľmi intímnom kontakte s tkanivom, ktoré fixuje zub na svojom mieste tzv. parodonte. Parodont je tvorený ďasnom, čeľustnou kosťou, cementom zubu a scharpeovými vláknami, tieto štruktúry sú pod vplyvom baktérii zubného plaku a kameňa dráždené a vplyvom zápalu postupne a nevratne poškodzované. Parodontitida sa na začiatku prejavuje začervenaním ďasna, zvýšenou krvácavostí, postupným odhaľovaním zubných krčkov a koreňov a nakoniec končí vypadnutím takto poškodeného zubu, pretože tkanivo, ktoré zub fixovalo bola vplyvom zápalu rozrušené. Tento proces je nevratný. Problém parodontitidy nekončí iba stratou zubu, ale môže pokračovať ako patologická fraktúra čeľusti, ktorá je predstavuje vážnu a relatívne častou komplikáciou parodontitidy. Mimochodom parodontitida je výrazne bolestivé ochorenie.
3. SYSTÉMOVÉ ÚČINKY
Ďalším pomerne závažným problémom sú systémové účinky zubného kameňa či plaku. Ako už bolo vyššie uvedené, zubný plak a kameň obsahuje obrovské množstvo baktérii. Tieto baktérie sa neustále uvoľňujú do krvného obehu a veľmi radi sa usadzujú na srdečných chlopniach, na obličkách a v pečeni. Veľmi pomaly ale progresívne dochádza k poškodzovaniu týchto orgánov. Asi 2/3 všetkých starých psov zomrie na zlyhanie srdca alebo obličiek, prítomnosť zubného kameňa alebo plaku dokáže celkom výrazne urýchliť tento proces. Keď sa porovnávali jedinci u ktorých bola prevádzaná prevencia zubného kameňa s tými u ktorých sa žiadna prevencia neprevádzala tak sa zistilo, že rozdiel prežívania bol v niektorých prípadoch až 2 roky, to skutočne stojí za povšimnutie.
4. ÚČINKY NA ČLOVEKA
Poslednou dobou sa začínajú množiť správy, že baktérie obsiahnuté v zubnom kameni nebo plaku môžu ovplyvniť zdravotný stav človeka. Behom štekania, príjmu potravy či hladení alebo hre, so svojimi zverencami sa baktérie uvoľňujú vo forme aerosolu a sú roznášane do okolia zvieraťa, teda na vás. Väčšinou sa nejedná o závažné epidémie, ale často ani netušíte že choroba, ktorú ste považovali za normálnu chrípku či angínu ste chytili zo zubného kameňa svojho miláčika. Najviac ohrozenou skupinou sú ľudia staršieho veku, deti a imunokomprimovaný jedinci (ľudia s AIDS).
PREVENCIA ZUBNÉHO KAMEŇA
Neexistuje žiadna prevencia už vzniknutého zubného kameňa. Pokiaľ zubný kameň už vznikol tak je nutné ho odstrániť pomocou ultrazvukového čističa zubného kameňa. Tato procedúra pokiaľ sa má spraviť poriadne, tak je nutné psa či mačku uspať. Narkózu prevádzame pomocou krátkodobo pôsobiacich anestetík. Tieto anestetika sú veľmi šetrné, takže sa dajú použiť i pre rizikových pacientoch, takže anestézie sa nemusíte báť. Anestézia je sama o sebe menším rizikom pre zdravie Vášho zverenca ako zubný kameň. Behom tejto procedúry sa odstráni zubný kameň, vypláchnu sa žliabky medzi zubom a ďasnom, vyleští sa sklovina zubu a prevedie sa kompletná revízia dutiny ústnej. Podľa zdravotného stavu parodontu nasadíme po vyčistení antibiotika. Takto ošetrený pacient sa stáva adeptom u ktorého je možno začať s prevenciou. JAK NA TO Existuje niekoľko možností ako zasiahnuť proti zubnému kameňu. Na prvom mieste je potrebné si uvedomiť, že môžeme preventívne zasiahnuť iba proti zubnému plaku, tzn. ešte pred tím než sa premení na kameň.
1. Čistenie zubov
Toto je najefektívnejšia metóda ktorou sa dá brániť zubnému kameňu. Rovnako ako u človeka neexistuje lepší spôsob ako pomocou kefky a zubnej pasty pravidelne čistiť zuby. Kefku vám ponúkneme špeciálnu, rovnako tak i zubnú pastu s kuracou príchuťou. Dôležité je čistiť vonkajšie (tvárové) strany zubov pohybom zhora dolu. Týmto pohybom sa stiahne zubný plak, vyčistí sa žliabok medzi zubom a ďasnom a ďasno sa taktiež premasíruje, tým sa ďasno stáva zdravšie a odolnejšie voči infekcii. Vnútorné strany zubov nie je až tak dôležité čistiť, pretože to za vás spraví jazyk, na viac u niektorých jedincov by sa mohlo jednať o veľmi nebezpečnú procedúru. Pokiaľ Váš zverenec nie je zvyknutý na čistenie, tak to nevzdávajte bez boja, uvádza sa že je potrebné minimálne 2 mesiace než si pes či mačka zvykne, že tato procedúra je každodenní rutinou rovnako ako česanie.
2. Kŕmenie
Niektoré granulované krmiva majú schopnosť obmedziť výskyt zubného kameňa. Toto je dané špecialnou textúrou granúl, ktoré pri prežúvaní sú schopné sťahovať zubný plak. Navyše niektorí výrobcovia pridávajú do granúl tzv. polyfosfáty, ktoré výrazne obmedzujú mineralizáciu zubného plaku a taktiež jeho transformáciu na zubný kameň. Niektoré firmy prehlasujú, že ich výrobok je schopný obmedziť tvorbu zubného kamene až o 55%.
3. Žuvacie plátky
Väčšinou sa jedná o kúsky kože alebo šliach, ktoré sú napustené špeciálnymi enzýmami. Údajne mechanicky a enzymaticky je možné odstrániť zubný plak, problém je v tom, že to funguje iba vo chvíli, kedy má váš pes či mačka náladu a to vo väčšine prípadov nie je 6 hodín denne. Tato metóda je najmenej efektívna a má význam iba v kombinácii s vyššie spomínanými metódami.
Cestovanie s domácim miláčikom do zahraničia
PETPAS Ako cestovať s Vašim psíkom, mačičkou alebo fretkou do zahraničia.
Tieto podmienky sa vzťahujú na počet zvierat päť a menej, za podmienky, že tieto zvieratá počas pobytu v zahraničí nezmenia vlastníka alebo osobu zodpovednú za tieto zvieratá, ktorú vlastník zvierat poveril ich starostlivosťou.
Európska legislatíva týkajúca sa premiestňovania spoločenských zvierat:
Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2003/ES z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, ktoré nadobudla účinnosť dňa 3. júla 2004, musia byť psy, mačka a fretky pri premiestnení medzi členskými štátmi Spoločenstva sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa, ktorý zodpovedá vzoru podľa Rozhodnutia Komisie č. 2003/803/ES, a ktorý vydal poverený veterinárny lekár.
Cestovanie so psom, mačkou alebo fretkou vo vnútri Európskej únie, okrem Malty, Švédska, Veľkej Británie a Írska
Spoločenské zviera musí :
1. byť nezameniteľne označené :
a) zreteľne čitateľným tetovaním alebo
b) mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784
2. byť sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa vydaného povereným veterinárnym lekárom, preukazujúcim :
a) platnú vakcináciu proti besnote v súlade s odporúčaniami výrobcu vakcíny
Cestovanie so psom, mačkou alebo fretkou do Veľkej Británie, Írska, Švédska a Malty (aj v prípade tranzitu)
Spoločenské zviera musí :
1. byť označené mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784
2. byť sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa vydaného povereným veterinárnym lekárom, preukazujúcim
a) platnú vakcináciu proti besnote v súlade s odporúčaniami výrobcu vakcíny, b) výsledok testu na obsah neutralizačných protilátok proti besnote najmenej 0,5 UI/ml (test musí byť vykonaný v schválenom laboratóriu na vzorke krvného séra odobratého najmenej 30 dní po vakcinácii proti besnote)
Test na obsah neutralizačných protilátok proti besnote nie je potrebné vykonať opakovane, ak po teste je zviera pravidelne opakovane vakcinované v intervaloch nepresahujúcich odporúčanie výrobcu vakcíny a o opakovanej vakcinácii sú v pase vedené záznamy.
Pre vstup na územie Malty
Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 30 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote. Od dátumu odberu vzorky krvného séra na laboratórne vyšetrenie po vstup na územie Malty musia uplynúť najmenej 3 mesiace po preukázaní výsledku serologického testu zapísaného v pase.
Pre vstup na územie Írska a Spojeného Kráľovstva
Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 30 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote. Od dátumu odberu vzorky krvného séra na laboratórne vyšetrenie po vstup na územie Írska a Spojeného Kráľovstva musí uplynúť najmenej6 mesiacov po preukázaní výsledku serologického testu zapísaného v pase.
Pre vstup na územie Švédska
Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 120 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote. Po preukázaní výsledku serologického testu zapísaného v pase je možné vstúpiť na územie Švédska bez ďalších lehôt.
Cestovanie so psom, mačkou alebo fretkou mimo územia Európskej únie do štátov, ktoré sú uvedené v zozname tretích krajín
Spoločenské zviera musí :
1. byť označené mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784
2. byť sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa vydaného povereným veterinárnym lekárom, preukazujúcim :
a) platnú vakcináciu proti besnote v súlade s odporúčaniami výrobcu vakcíny, b) ošetrenie proti kliešťom a/alebo ošetrenie proti vnútorným parazitom (Echinococcus granulosus), ak cieľovou krajinou alebo tranzitnou krajinou je členský štát vyžadujúci takéto ošetrenie, c) výsledok testu na obsah neutralizačných protilátok proti besnote najmenej 0,5 UI/ml, ak cieľovou alebo tranzitnou krajinou je Veľká Británia, Írsko, Švédsko alebo Malta
Cestovanie so psom, mačkou alebo fretkou mimo územia Európskej únie do štátov, ktoré nie sú uvedené v zozname tretích krajín
Spoločenské zviera musí :
1. byť označené mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784
2. byť sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa vydaného povereným veterinárnym lekárom, preukazujúcim :
a) platnú vakcináciu proti besnote v súlade s odporúčaniami výrobcu vakcíny, b) výsledok testu na obsah neutralizačných protilátok proti besnote najmenej 0,5 UI/ml (test musí byť vykonaný v schválenom laboratóriu na vzorke krvného séra odobratého najmenej 30 dní po vakcinácii proti besnote a najdlhšie 3 mesiace pred návratom na územie EU), c) ošetrenie proti kliešťom a/alebo ošetrenie proti vnútorným parazitom (Echinococcus granulosus), ak cieľovou krajinou alebo tranzitnou krajinou je členský štát vyžadujúci takéto ošetrenie.
Pre návrat na územie EU
Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 30 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote. Po preukázaní výsledku serologického testu zapísaného v pase je možné po vycestovaní do tretích krajín vstúpiť na územie EU bez ďalších lehôt, s výnimkou vstupu na územie Malty, Írska, Švédska a Spojeného Kráľovstva.
Tabuľka dodatočných požiadaviek niektorých členských štátov, ktoré tieto vyžadujú pre vstup na svoje územie
|
Členský štát |
Ošetrenie |
+/- |
Doba pred vstupom |
|
Cyprus |
proti kliešťom |
+ |
24-48 hod. |
|
proti Echinococcus |
+ |
24-48 hod. |
|
|
Fínsko |
proti kliešťom |
- |
 |
|
proti Echinococcus |
+ |
1-30 dní |
|
|
Írsko |
proti kliešťom |
+ |
24-48 hod. |
|
proti Echinococcus |
+ |
24-48 hod. |
|
|
Malta |
proti kliešťom |
- |
|
|
proti Echinococcus |
- |
|
|
|
Španielsko |
proti kliešťom |
- |
|
|
proti Echinococcus |
- |
|
|
|
Švédsko |
proti kliešťom |
+ |
24-48 hod. |
|
proti Echinococcus |
+ |
max. 10 dní |
|
|
Veľká Británia |
proti kliešťom |
+ |
24-48 hod. |
|
proti Echinococcus |
+ |
24-48 hod. |
• prevzaté z komorovej stránky vet. lekárov SR www.veterina.sk
S prichádzajúcou jarou a všeobecným prebudením celej prírody určite na mnohých z Vás, ktorí máte doma sučku, prídu myšlienky, že by ste od nej mali radi šteniatka. Preto, aby nezostalo len pri prianí mať šteniatka, je mimo iné potrebné určiť vhodnú dobu ku krytiu. Preto, aby sme tuto dobu správne určili, je potrebne, aby sme vedeli, ako prebieha pohlavný cyklus u suky. Väčšina súk (asi 70%) má ruju dvakrát do roka. U väčších a primitívnejších plemien sa ruja často vyskytuje jedenkrát, u plemien malých až štyrikrát. Dĺžka medzi jednotlivými rujami je ovplyvnená viacerými faktormi - napr. plemenom (u nemeckého ovčiaka 26 týždňov, u boxera 36 týždňov, u basenjiho 44 týždňov), vekom (od 6.-7. roku sa interval predlžuje), kondíciou, zdravotným stavom atd. Ukončenie pohlavných cyklov a s tým spojená strata plodnosti prebieha približne vo veku 10-14 rokov ( i keď existujú aj výnimky) . Zo zdravotného i chovateľského hľadiska by prvé krytie suky malo byť až pri jej 2.-3. ruji. Pohlavní cyklus suky je možno členiť na 4 fázy: proestrus, estrus, diestrus a anestrus. Často užívaný pojem "háranie" zahrňuje dohromady proestrus a estrus.
Proestrus trvá obvykle 7-9 dní. Majiteľ si v tuto dobu môže všimnúť zmeny na pohlavných orgánoch sučky. Ide hlavne o jej prekrvenie (začervenanie), a opuch. Hlavným príznakom je však rôzne intenzívny a výdatný krvavý výtok. Suky sú pre psy síce atraktívni, ale spočiatku vzoskok nedovolia.
Estrus obvykle trvá 5-9 dní a dochádza pri ňom k ovulácii. Tieto vajíčka sú oplodnenia schopné 1-2 dny. Krytie alebo umelá inseminácia má tak prebehnúť na začiatku ruje (asi u 65% súk 9.-12. deň od začiatku hárania), najlepšie ak je to v domácom prostredí psa. Pre estrus je opäť príznačný výtok, ale je žltooranžový a je v menšom množstve ako v proestru.
Priemerná dĺžka diestru je 65 dní a na vaječníkoch dominujú žlté telieska. Krček maternice sa uzatvára a vyplňuje sa zátkou hustého hlienu.
Anestrus trvá od konca diestra až po začiatok ďalšej ruje a je obdobím kľudu pohlavnej aktivity. Navonok sa prejavujú hlavne fázy proestru a estru.
Napriek tomu však nie je vždy možné iba podľa vonkajších prejavov určiť so stopercentnou istotou presnú fázu cyklu a s tým čo najvhodnejšiu dobu k úspešnému nakrytiu, môžme spraviť niekoľko vyšetrení.
K najčastejšie užívaným patrí tzv. vaginálna cytológia. Princípom tejto metódy je mikroskopické vyšetrenie náteru z vaginálnej sliznice. Pomocou typizácie jednotlivých druhov buniek sme tak schopní stanoviť s veľkou presnosťou nielen fázu cyklu, ale spresniť i priebeh jednotlivých fáz. Druhou najčastejšou metódou je stanovenie výšky hladiny pohlavného hormónu progesterónu v krvi. Pri jeho zvyšujúcich sa hodnotách môžeme opäť pomerne presne stanoviť dobu ovulácie suky a tak i správne určiť dobu vhodnú ku krytiu. Úspešnosť zabrezávania z krytí vedených podľa zistených koncentrácii progesterónu je okolo 80%.
Ďalšou, ale iba teoretickou možnosťou , je stanovenie hladín estrogénov v krvi, ale je využívaná v malej miere, lebo má iba malú vypovedaciu schopnosť a taktiež obmedzený klinický význam.
Pomocou vyššie uvedených diagnostických metód sme schopní veľmi spresniť dobu ku krytiu tak, aby bolo úspešné a môžeme Vám ich samozrejme ponúknuť u nás vo veterinárnej ordinácii Solivar. Prajeme Vám veľa chovateľských úspechov a tešíme sa na stretnutie s Vami.
Jar je obdobím, v ktorom dochádza nielen k predlžovaniu dňa a zvyšovaniu intenzity slnečného svitu, ale v súvislosti s tým sa prebúdza i celá príroda. U Vašich domácich maznáčikov si môžete všimnúť postupné zvyšovanie celkovej aktivity, u niektorých možno skracovanie doby ich spánku atd.
Obzvlášť majitelia sučiek mi asi dajú za pravdu, keď hovoria, že s tým všetkým krásnym, čo jar prináša, prichádza i období zvýšené pozornosti a starostlivosti o ich sučky. Prečo? V tomto období dochádza i k prebudeniu a zvyšovaniu sexuálnej aktivity, prejavujúcej sa háraním a majitelia sa tak môžu obávať, aby nedošlo k nežiaducemu nakrytiu ich sučky. Toto je problém, s ktorým sa ako veterinárni lekári stretávame predovšetkým na jar a v lete pomerne často. Ako teda riešiť prípad, keď sa sučka majiteľovi "zabehne"?
Najskôr je dobré zistiť, v akej fáze pohlavného cyklu sa suka nachádza. Toto diagnostikujeme podľa tzv. vaginálnej cytológie. Ide vlastne o výter z pošvy a určení fáze cyklu podľa prítomnosti typických buniek pre tú ktorú fázu cyklu. V prípade, že zistíme, že sa suka práve nachádza v období, kedy je krytie možné, dokonca vysoko pravdepodobné, existuje viacero riešení:
ponechanie gravidity bez vonkajšieho zásahu: Táto možnosť však môže mať zvlášť pre majiteľov chovných zvierat veľké množstvo negatív: dočasná strata výstavnej a pracovnej kondície, nevyhnutnosť vynechania nasledujúcej ruje pre ďalšie využitie v chovu, riziko komplikovaného pôrodu pri vyššom veku suky a neprimeranej veľkosti psa, zdravotné ťažkosti u mladých, predčasne pripustených súk atd.
chirurgické ukončenie gravidity môžeme voliť v tých prípadoch, pokiaľ sa už nepočíta s ďalším využitím zvieraťa v chovu. Operáciu je možné previesť v akejkoľvek fáze gravidity.
konzervatívne metódy zahŕňajú použitie celej rady farmakologických látok, ktoré majú schopnosť graviditu prerušiť. Spektrum týchto látok je pomerne rozsiahle, ale je nutné uviesť, že mnohé látky majú radu nežiaducich a vedľajších účinkov. Preto je pri výbere použitého lieku zhodnotiť nežiaduce účinky verzus cena lieku, aj preto že mnohé pomerne veľmi bezpečné lieky s minimom vedľajších účinkov sú pomerne drahé. Limitom pre použiteľnosť liekov určených na vyvolanie je i štádium predpokladanej alebo potvrdenej gravidity. Je určite vhodne všetky tieto možnosti zhodnotiť a vybrať tu najvhodnejšiu ,,tzn. ušiť na mieru,, pre ten ktorý konkrétny prípad.
Celkovo je možno povedať, že existuje celá rada látok , spôsobujúcich umelé prerušenie gravidity, ale u väčšiny ide o väčší či menší zásah do organizmu suky. Z týchto dôvodov je určite najlepšia prevencia nežiaduceho nakrytia. U súk, u ktorých by sme chceli do budúcna šteniatka, je to hlavne veľmi dôkladné a dôsledné ustráženie suky hl. v období hárania (popr. používanie tzv. "antikoncepčných" injekcii - ale opäť je nutné spomenúť celú radu nežiaducich účinkov), u súk, u ktorých si do budúcna už šteniatka neprajeme, je najjednoduchším riešením kastrácia. Táto metóda je pre suku najšetrnejšia, navyše pomocou nej eliminujeme úplne alebo na minimum výskyt ochorení, ako sú napr. zápaly maternice, cysty na vaječníkoch alebo nádorové ochorenia mliečnej žľazy.
Všetky vyššie spomenuté vyšetrenia, popr. i zákroky prevádzame na našej veterinárnej ordinácii.
Keďže ochota suky k páreniu trvá niekoľko dní a schopnosť oplodnenia spermií trvá až 6 dní, je presný termín oplodnenia stanoviť len pomerne ťažké. I preto je veľmi ťažké stanoviť presnú dĺžku gravidity. Z toho dôvodu sa dĺžka gravidity počíta od prvého krytia a jej priemerná dĺžka je 63 dni s krajnými hodnotami 58-70 dní. Samotné oplodnenie prebieha v strednej časti vajcovodu. "Uhniezdenie" oplodneného vajíčka do sliznice maternice prebieha 18. deň gravidity. Od 21. dňa je tak vytvorená placenta. Zhruba za 4 týždne po úspešnom oplodnení je ukončený vývoj orgánov. Plodové obaly sa ďalej rozrastajú a rovnomerne rozširujú rohy maternice po celej dĺžke. Osifikácia plodu prebieha od 40. dňa gravidity.
Samotnou diagnostiku gravidity je možné prevádzať niekoľkými spôsobmi. Tým základným je vonkajšie vyšetrenie pohmatom (tzv. palpácia). Cez stenu brušnú je možné diagnostikovať graviditu cca od 25. do 35. dňa na základe ružicovito rozšírených rohov maternice s váčkami o priemere 1,5 - 3,5 cm, od 45. dňa je možno palpovať celé plody.
Ďalšou možnosťou je röntgenologické vyšetrenie, pomocou ktorého sme schopní diagnostikovať graviditu od 45. dňa, kedy už majú plody osifikovanú kostru, ktorá je potom na röntgenovom snímku dobre viditeľná.
Asi najmodernejším spôsobom je diagnostika gravidity pomocou ultrazvukového prístroja (SONO). Plody je možno preukázať okolo 25. dňa, kedy už je viditeľná aj ich srdcová činnosť, od 30 dňa je tak väčšinou možné rozlíšiť hlavu i trup a od 40. dňa i vnútorné orgány. Úspešným vyústením gravidity je pôrod. Jak ale majiteľ spozná, že pôrod sa už blíži? Niekoľko dní pred pôrodom suky vykazujú spravidla typické príznaky. Je to nepokoj, časté močenie, vyhľadávanie prítomnosti majiteľa alebo naopak samoty, zväčšenie mliečnej žľazy a sekrécia mledziva, opuch vonkajších pohlavných orgánov. Asi 12-36 hodín pred pôrodom môže prechodne poklesnúť telesná teplota až o 1,5°C. Bezprostredne pred nástupom pôrodu suka často zrýchlene dýcha a vykazuje kolikové bolesti.
Samotný pôrod tak prebieha v troch fázach: fáza otváracia, fáza vytláčania a fáza čistiaca.
Vo fáze otváracej, ktorá trvá väčšinou 3-12 hodín, u prvorodičiek i 24 hodín, nastupujú kontrakcie maternice a otvára sa krček maternice. Suka je nepokojná, olizuje sa a vykazuje zvýšenú frekvenciu dychu i pulzu.
Druhá fáza predstavuje vlastné vypudenie plodu, tretia fáza – čistiaca -vypudenie placenty. U súk sa tieto dve fázy prelínajú, pretože placenty väčšinou vychádzajú medzi jednotlivými plodmi. Ku kontrakciám maternice rodiacej suky sa pridávajú výrazné sťahy brušnej svaloviny, pri ktorých suka väčšinou leží na boku. Samotné plody vychádzajú napred častejšie hlavičkou, menej často panvovými končatinami. Po vypudení mláďaťa suka prehryzne pupočnú šnúru a olizuje šteňa a tak z neho odstraňuje plodové obaly a stimuluje jeho dýchanie. Po rôzne dlhom odpočinku nastupujú rôzne dlhé pôrodné sťahy a je vypudené ďalšie šteňa. Pred alebo po vypudení plodu vyteká plodová voda tmavo zelenej farby. Dĺžka II. a III. fázy pôrodu závisí na počte mláďat a môže sa pretiahnuť až na 24 hodín. Intervaly medzi pôrodmi jednotlivých šteniat sú nepravidelné - 0,5 až 6 hodín, ku koncu fázy vytláčania sa predlžujú. Do 5 - 15 minút po vypudení plodu obvykle odchádza placenta, plodové obaly suka väčšinou požiera. Popôrodný výtok trvá obvykle 2-3 týždne.
Pri normálnom pôrode nie je potrebná asistencia veterinárneho lekára. V prípade Vášho záujmu o diagnostiku gravidity, o informácie o priebehu pôrodu, popr. pomoc s nefyziologickým pôrodom sme tu samozrejme pre Vás a radi Vám vyjdeme v ústrety.
Hlavné zdravotné problémy u šteniat sa dajú rozdeliť do niekoľkých skupín: vrodené, infekčné, parazitárne a problémy z hľadiska výživy.
Vrodené problémy bývajú jednak dedičné, jednak získané v priebehu gravidity. Tie prvé môže chovateľ ovplyvniť výberom zvierat do chovu. Riziko získania chyby v priebehu gravidity je predovšetkým v prvej tretine gravidity pôsobením fyzikálnych, chemických a biologických faktorov. Z toho dôvodu je dôležitá správna starostlivosť o gravidnú suku (výživa, ochrana pred infekciami, pred niektorými chemickými látkami, liečivami a pod.). Na niektoré dedičné chyby (v SR na ortopedické – DBK, DLK, luxácia pately a pod.) sa prevádza selekcia.
Problémy infekčného pôvodu bývajú spojené s nehygienickými podmienkami chovu a nedostatočnou imunoprofylaxiou (očkovaním). Dôležitým faktorom je príjem materského mlieka, ktoré je, mimo iné, taktiež dôležitým zdrojom protilátok proti infekciám. Aktívna imunoprofylaxia sa môže prevádzať už od 6 týždňa a zahrňuje imunizáciu proti psinke, parvoviróze, koronaviróze. Pre vytvorenie správnej imunity je nevyhnutná revakcinácia, pričom sa šteňatá vakcinujú taktiež proti hepatitíde, leptospiróze, parainfluenze 2 a besnote. Odporúča sa taktiež očkovanie proti lymskej borelióze , ktorá je prenášaná kliešťami.
Parazitárne ochorenia môžu šteňatá získať už v priebehu gravidity od matky a taktiež dochádza k infekciám cez materské mlieko. Z toho dôvodu je nutné prvé odčervenie v rannom veku, tzn. už od druhého až tretieho týždňa, a dôležité je jeho pravidelné opakovanie v dvojtýždenných intervaloch.
Výživa šteniat je dôležitá nie len pre rast organizmu, ale v konečnom dôsledku zodpovedá i za mnohé zdravotné problémy v dospelom veku. V prvých týždňoch života má nezastupiteľnú úlohu materské mlieko. Vo veku 3-4 týždňa je možné prikrmovať kvalitným, chutným a energeticky hodnotným kŕmením. Pri odstave vo veku 6-8 týždňa sú šteňatá plne prevedené na pevnou stravu. Kvalita súčasných komerčných krmív pre šteňatá zaručuje prísun všetkých látok potrebných pre rastúci organizmus v optimálnom pomere, čo znamená, že nie je nutný prídavok akýchkoľvek minerálov či vitamínov. Variabilita plemien psov je však značná a to sa prejavuje i na zložení kŕmnych zmesí. Z toho dôvodu sa odporúča výber vhodného krmiva konzultovať s veterinárnym lekárom, prípadne odborným predajcom.
Tumory (nádory) mliečnej žľazy u súk a mačiek
Patria k najčastejším sa vyskytujúcim nádorovým procesom samičích jedincov psov a mačiek. Väčšina nádorov sa vyskytuje u starších zvierat. Zatiaľ čo u mačiek sa jedná takmer vždy (asi v 70-90 %) o procesy zhubné, u súk je pomer nezhubných a zhubných nádorov asi 60/40 %. U súk sa vyskytujú asi 3x častejšie ako u mačiek. Vývoj týchto nádorov je podmienený hladinami pohlavných a steroidných hormónov. Preto je včas prevedená kastrácia ( ideálne pred prvým cyklom v živote zvieraťa) jedinou možnou prevenciou vzniku týchto novotvarov. Naopak “hormonálna antikoncepcia“ - lieky utlmujúce pohlavnú aktivitu u súk a mačiek- sú jednoznačne faktory podporujúce rozvoj nádorov mliečnej žľazy.
Veľkosť a miesto výskytu nádoru nevypovedajú o jeho charakteru a ďalšom chovaní. Pokiaľ je na mliečnej lište výskyt mnohopočetných novotvarov, môže byť každý iného typu, napríklad zhubný vedľa nezhubného. Obecne, čím vyššie na mliečnej lište sa nádor vyskytuje, čím je väčší a pevnejší voči svojmu okoliu, tým je pravdepodobnejší jeho zhubný charakter. Rovnako tak, pokiaľ dochádza k praskaniu, vytváraniu vredov nádoru a opuchom mliečnej žľazy v jeho okolí, uvažuje sa skôr o agresívnom charaktere novotvaru. Pokiaľ dochádza ku zväčšovaniu lymfatických uzlín v slabinách alebo v podpaží, alebo mliečna lišta opuchne bez sekrécie zo strukov, pravdepodobne došlo k rozšíreniu metastáz do lymfatických ciest.
Pokiaľ vzniknú na mliečnych žľazách nádorové zmeny, odporúčame ich nechať čo najskôr a radikálne chirurgicky odstrániť.
Pred operáciou sa prevádza RTG vyšetrenie hrudníka, aby sa vylúčila prítomnosť zjavných metastáz na pľúcach. Ďalej je možné previesť orientačne cytologické vyšetrenie vzorky z nádoru, ktorý sa získa nasatím bunečného obsahu. Toto vyšetrenie nemusí stopercentne presne určiť typ novotvaru, ale dobre informuje o charaktere buniek tvoriacich nádor.
Väčšinou sa odporúča odstrániť celu jednostrannou mliečnu lištu i s lymfatickými uzlinami, aby sa predišlo ďalšiemu šíreniu procesu. Operácia je prevádzaná v podkožnom tkanive. Po rozsiahlejšom zákroku niekedy dochádza k prechodnému opuchu okolo operačnej rany. V zadných úsekoch mliečnej žľazy je často výraznejšia produkcia sekrétu rany. Pokiaľ je rána po operácii správne chránená pred lízaním( golier, Pruban apod.) a dostatočne ošetrovaná ( často omývaná a čistená) väčšinou sa hojí bez výrazných komplikácii. Pokiaľ tumor zasahuje do lymfatických ciest, môže dochádzať po operácii k opuchom končatín (lymfedémom), podobne ako u ľudí.
V prípade, že sú tumory zhubné (väčšinou adenokarcinom mliečnej žľazy), môžu vytvárať metastázy v regionálnych lymfatických uzlinách alebo sa šíriť ďalej do pľúc. Novotvary s vytvorenými metastázami v pľúcach sú už neoperovateľné.
Odporúča sa, aby majiteľ zvieraťa vždy trval na histologickom vyšetrení odstráneného nádoru.
Iba tak je možno presnejšie určiť prognózu vývoje ďalšieho stavu. Pokiaľ je odstránený nádor zhubný, je potrebné pravidelne prevádzať kontrolné sledovanie zvieraťa, predovšetkým opakovane vyšetrovať parametre krvného obrazu a prevádzať RTG pľúc.
Použitie chemoterapie u tumorov mliečnych žliaz súk a mačiek nemá veľkú účinnosť najmä pokiaľ to nie je spojené s kompletným odstránením nádorového tkaniva.
Keď sa blíži obdobie Vianoc a koniec roku. Toto obdobie je kritické pre psy, ktorí sa boja strieľajúcich a hlučných petard a delobuchov. Odporúčame v takom prípade poradu s veterinárom, či budú stačiť chovateľské opatrenia, alebo bude potrebné použiť liečivá. Tie je dobré vyskúšať dopredu k stanoveniu vhodnej látky a dávky, každý pes reaguje individuálne a nie raz sa môžme dočkať paradoxných reakcii.
Upozorňujeme na nový preparát, ktorý aplikujeme rektálne. Je vhodný tam, kde pes tablety alebo pastu odmieta.
Môj pes ťažko dýcha, môže to byť problém so srdcom?
Srdcová insuficiencia alebo srdcové zlyhanie
Srdce je orgán, ktorý zabezpečuje prísun živín a kyslíka do celého organizmu a jeho 100% fungovanie je pre každého živého tvora nevyhnutné. U zvierat, rovnako ako u ľudí je veľké množstvo chorôb, ktoré môžu postihnúť srdce. Všetky choroby môžu vyvolať komplex klinických príznakov, ktoré nazývame srdcové zlyhanie. K srdcovému zlyhaniu môže dôjsť u všetkých plemien psov, v každom veku. Najčastejšie sú ale postihnutí psi staršieho veku. Pokiaľ sa nezačne s liečbou v skorom štádiu, vedie srdcové zlyhanie k smrti psa. V dnešnej dobe, vďaka modernej veterinárnej diagnostike a liečbe môžu zvierací pacienti so srdcovým zlyhaním prežiť dlhší a radostnejší život.
Čo je príčinou zlyhania srdca?
EKG zaznam Príčinou srdcového zlyhania je vždy ochorenie srdca. Choré srdce nedostatočne zásobuje organizmus krvou, živinami a kyslíkom. Organizmus sa snaží tento stav kompenzovať tým, že núti srdce pracovať rýchlejšie, silnejšie, usilovnejšie. Ak stav pretrváva dlhšiu dobu – srdce dlhodobo beží na vyššie obrátky, dochádza k vyčerpaniu srdcového svalu, k jeho poškodeniu a k prejavom srdcového zlyhania. Existujú rôzne ochorenia srdca od ochorení chlopní, chorôb srdcového svalu po rôzne poruchy rytmu, arytmie atď. Niektoré ochorenia srdca sú vrodené, k niektorým majú určité plemená predispozíciu, teda je u nich istý predpoklad ku vzniku ochorenia. K týmto plemenám patrí Cavalier King Charles Španiel, Jazvečík, Pudlík, Kokeršpaniel, z tých väčších plemien najmä Doberman, Boxer, Nemecká doga.
Ako je možné spoznať, že srdce psíka pracuje nedostatočne?
Sú rôzne prejavy srdcového zlyhania, preto je dôležité pri akejkoľvek poruche alebo nezvyčajnom chovaní Vášho miláčika požiadať vášho veterinárneho lekára o vyšetrenie srdca. Pravidelné kontroly sú dôležité najmä u majiteľov psov, ktoré patria k plemenám s určitou predispozíciou na vznik ochorenia srdca.
Niektoré príznaky zlyhania srdca môžete odhaliť aj sami doma. Je potrebné na ne upozorniť veterinárneho lekára pri bežnej kontrole zdravotného stavu alebo pri pravidelnom očkovaní.
K hlavným a prvým príznakom srdcového zlyhania patrí :
Kašeľ najmä v noci, nadránom, po záťaži, počas záťaže
Dušnosť: sťažené dýchanie, pes sa nevie dodýchať, dychčanie bez fyzickej námahy
Strata energie: pes sa ľahko unaví, nevládze na prechádzke, nechce ísť von, nevyjde po schodoch atď.
Strata chuti do jedla
Chudnutie: aj keď má chuť do jedla, pomaly chudne
Keď zistíte niektorý z týchto príznakov, je dôležité o nich informovať vášho veterinárneho lekára, ktorý má potom možnosť urobiť komplexné kardiologické vyšetrenie.
Ako prebieha vyšetrenie srdca?
EKG vyhodnocovanieOkrem samotného vyšetrenia štvornohého pacienta, ktoré zahŕňa popočúvanie srdiečka, pľúc, vyšetrenie slizníc, prehmatanie bruška atď. je potrené spraviť aj niekoľko ďalších vyšetrení. Ako prvé vyšetrenie sa robí röntgen hrudníka pre zistenie veľkosti, tvaru a uloženia srdca taktiež na zhodnotenie stavu pľúc a priedušiek. Ďalšie dôležité vyšetrenie je EKG vyšetrenie, ktoré odhalí rôzne srdcové arytmie alebo iné poruchy rytmu. Posledné z dôležitých vyšetrení je echokardiografické vyšetrenie, jednoducho povedané ultrazvuk srdca. Pomocou tohto vyšetrenia je možné zistiť ako srdce vyzerá z vnútra, aké hrubé sú jeho steny, ako vyzerajú srdcové chlopne, ako srdce pracuje.
Diagnóza: Srdcová insuficiencia alebo Srdcové zlyhanie.
Nie je potrené sa tejto diagnózy báť. Veľké množstvo psov na celom svete žije normálny život napriek ochoreniu srdca. Veterinárne medicína využíva moderné lieky, ktoré poskytujú úľavu namáhanému srdcu vášho psíka.
Čo robiť ak sa vášmu psíkovi priťaží?
Pokiaľ sa psíkovi priťaží, ťažko sa mu dýcha alebo stratí vedomie, je dôležité skontrolovať životné funkcie, krvný obeh a dýchanie. Dýchanie zabezpečíme ak, že psíkovi otvoríme papuľku a posúdime, či nie je zapadnutý jazyk, ak je zapadnutý, tak ho opatrne vytiahneme. Zabezpečíme aby sa psíkovi lepšie dýchalo, a to tak že ho dáme do hrudnej polohy a zabezpečíme mu dostatočný priestor a pokoj. Krvný obeh skontrolujeme tak, že sa pozrieme na sliznice v papuľke, či nie sú úplne porcelánovo biele, alebo modré, zistíme, či na niektorom mieste viditeľne nekrváca. Ak zistíme krvácanie, priložíme na dané miesto obväz a snažíme sa krvácanie tlakom zastaviť. Dôležité je psíkovi zabezpečiť teplo, zabalíme ho do deky a snažíme sa mu zabezpečiť pokoj. Po zabezpečení týchto funkcií ihneď odvezieme psíka k veterinárnemu lekárovi, ktorý psíka ďalej ošetrí a poskytne mu patričnú pomoc.
